Anonymous napísal:Ja mám momentálne 6 ks mačky domácej doma a jedného bezpapieráka foxteriéra (neątandardného s postavenými uąami). Zvieratkami som sa začala "zaobera»" od kedy som sa pres»ahovala od rodičov do rodinného domu. Keďľe mi rodičia zvieratká doma v malom bytíku nedovolili, splnila som si minulý rok hneď 2 sny - psíka a mačičku /kocúrik sa asi mesiac na to k nám nanominoval sám/. Mačička nám prednedávnom darovala neplánovane 5 krásnych mačiatok a dva týľdne na to ju zrazilo auto. Eąte dnes sa z toho spamätávame a neby» tých 5 drobcov, sme asi úplne na dne.
Napriek tomu, ľe milujem vąetko chlpaté a ľivé, chcem do naąej rodinky v budúcnosti prija» "papierové" zvieratká - ako psa, tak aj cicuąky. Miesto pre "obyčkovskú" cicu sa asi vľdy nájde, ale určité plemeno chcem práve preto, ľe s istotou budem vedie», čo z nej vyrastie a myslím, ľe jej nebude tak chýba» sloboda ako mačičke domácej. U cicuąiek "obyčkovských" nevieą, čo vyrastie (aj keď je vzruąujúce odhadova» to) a hlavne vymazna» uľ starąie mačiatko a hlavne kocúrika zobratého z ulice stojí mnoho úsilia. Nehovoriac o tom, ľe tak uvoµním miesto pre ďaląie utrpenie.
A psa si papierového kúpim tieľ preto, ľe by som rada pracovného a tieľ preto, ľe na ľiadnu sú»aľ so psom bez PP sa dnes uľ pomaly nedostaneą (v ąportovej kynológii).
A keďľe vlastníą kocúrika,ktorého predpokladám µúbią a poskytujeą mu vąetku potrebnú starostlivos», tak sa skús zamyslie», ľe koµko taký chovateµ za svoje cicuąky vydá peniaľkov a ľe správny chovateµ s nejakým chovateµským cieµom neráta peniaľky. A človiečik, čo si kúpi mačiatko za 15 a viac tisíc si môľe by» vo väčąine prípadov istý, ľe dostane to mačiatko, po ktorom túľil s dodatočnou starostlivos»ou a vie, ľe sa môľe na svojho chovateµa kedykoµvek obráti». Nehovoriac o tom, ľe kúpa je len počiatočnou investíciou a za celý ľivot dá človek do cicuąky oveµa viac peniaľkov. A nehnevaj sa, ale keď to uľ vąetko rátame cez peniaze...máą dojem, ľe človek, čo na toto pozerá, nemyslí v prvom rade na to zvieratko? Lebo 15 tis. sa dá naąetri». Odloľi» si kaľdý mesiac 1000 korún, ktoré aj tak dáą na krmivko...aspoň vieą, či si môľeą cicu dovoli».
Ja mám 2 mačky a mama so sestrou majú papierovú foxterierku Zaru, ktorá vyhrala mnoho súťaží a rodokmeň má až ... no ďaleko. Ale od začiatku mala zdravotné problémy. To je trošku problém prekríženia. Ale už sa ako tak vystrábila. Všetci žijem v 1 panelovom byte a hoci ja milujem mačky a ony psov, našich 3 miláčikov by sme sa nikdy nevzdali! Moja staršia mačka bola z vrhu jednej obyčajnej mačky, ktorú si vzal 1 manželský pár do bytu, keď im pribudli deti akosi menej na ňu striehli a roztúžená cica si vybehla von na rande, keď sa vrátila bola už v očakávaní. Miňa bola asi najslabšie a najmenšie mačiatko, keďže s bračekom zostala posledná. Braček bol už zarezervovaný pre istú chovateľskú stanicu, bo bol po mame 3-kolóre krásne sfarbení korytnačinou.. jeho 4 sestry boli obyčajne pruhované po otcovi. Uľutostilo sa mi Miňušky a keď ju sestra priviedla domov moje srdce zahorelo láskou a horí do dnes. Mama samozrejme takmer skolabovala. No ja som už dlhé obdobie túžila po mačičke mala som asi 12 rokov, takže som hneď vedela, čo robiť, šla som k zverolekarovi vystaviť preukaz, zaočkovať, odčerviť... to všetko som už mala naštudované. No mama mi povedala, že si ju nemôžeme nechať a že ju musím vrátiť. S plačom som teda cestovala na Dlhé diely. Doma som myslela, že mi srdce pukne od žiaľu a to bola u nás len týždeň. Bola som taká nešťastná, že som mamu prosila, plakala a sľubovala hory-doly. Nakoniec zvolila, že sa po ňu môžem vrátiť a ja som chvíľu neváhala a šla som si ju vziať späť. Vtedy mala necelé dva mesiace. Odvtedy uplynule vyše 12 rokov a ona je už neoddeliteľná súčasť rodiny a ani za nič by sme ju nedali. Bojím sa, čo bude, keď tu už nebude, ale zatiaľ je na tom zdravotne dobre. (Klop klop na drevo.) Kocúrika, ktorý bude mať vo februári 3 roky, som priniesla ja. Jedna známa psíčkarka mi povedala, že videla "tú veľkú mačku" vliezť do pivničného okienka v jednom dome a myslí si, že tam vrhla mladé. Tak som sa tam zašla pozrieť. Vtedy už mali pár týždňov a samé už vyliezali von. Keď som zbadala to "modré", pocítila som to, čo pred rokmi a vedela som, že ho nenechám žiť na sidlisku medzi túľavými mačkami. Za srdce ma chytilo to, že chvíľu pred tým niekto lopatou umlatil jednu modrú dobrú mačičku, ktorá ma chodila vítať, keď som bola v našej záhrade. Tak som si vzala do hlavy, že to akoby sa druhýkrát narodila (až na to že to bol kocúrik haha) a že tentokrát bude mať dobrý život, jelo a všetko. Teraz ho už beriem ako vlastnú osobnosť. Félix bol vždy iný ako Miňa, bol krotký niekedy až bojazlivý a rozhodne rešpektuje viac zákazy. Dosť dlho bol netýkavka. Pohrať sa áno, ale mazliť neee. Nemačkať. Teraz už ale sám si príde pre dávku nežností niekoľkokrát denne. Jeho mama, pouličná mačka, však vlastne je čistokrvná britská trikolóra, ktorá akýmsi spôsobom skončila na ulici. Tá mačka pobudla kedysi aj nejaký čas v našom byte a mala hygienické návyky a chovala sa úplne ako bytová mačka. Každá iná mačka bola v strese, ale ona nám do bytu vyslovene vbehla a tešila sa. Hneď by som ju vzala späť, ale ako dominatná mačka na okolí nemá problém. Medzičasom ju dali susedia kastrovať. Už má svoje roky. Myslím, že som nevidela lepšiu matku. Jej takmer vždy prežil celý vrh. Ona je taká XENA medzi mačkami. Je mohutná a veľká a krásna a sebavedomá a chráni ostatné mačky pred túlavými psami. Tí sa radšej nášmu domu vyhýbajú, lebo sa jej boja. Naša sučka Zarenka mačky miluje. Zara a Miňa boli 5 rokov spolu, než prišiel Félix a sú ako 2 sestry. Navzajom sa umývajú a spávajú spolu v košíku. Občas sa pripletie aj Félix, no ten má stále rešpekt pre Zarou, lebo je veľká. Niekedy ho popreháňa po byte. (Občas ju sám vyprovokuje, lebo Miňa už je staršia a nie vždy sa jej chce hrať, čo dáva najavo prskaním a hundraním. Zara sa rada zapojí do hry "na mačku a myš" hoci ona je lovec a mačka je myš
)
PS: Pri večernom venčení Zary máme často niekoľko mačiek za sebou, ale na okolí nie sme jediní psíčko-mačičkári, ktorí sú pri venčení doprevádzaní.
Jeho obľúbené miesto na mojej posteli.
