• Reklamy

Mačacia duša

tu môžeš uverejňovať linky na články o mačkách...
  • Reklamy

Mačacia duša

Odoslaťod Lia 21.4.2009 14:19

Dnes som mala "citlivú minútku" a napísala som článok, ktorý hovorí o postoji opusteného zvieraťa k životu bez rodiny a lásky. Je to napísané formou príbehu. Dúfam, že sa Vám aspoň trochu zapáči;

ANIMALS SOUL
Zvieracia duša

CAT SHADOW

Studený betón ma chladí na labkách. Kráčam po tmavej ulici uprostred neľútostnej noci. Pouličné lampy vrhajú na chodník dlhé tiene. Cestu mi osvetluje len mesiac. Najlahšie ako sa dalo som prešiel cez rozbité sklo. O pár rán viac, či menej... Akoby na tom záležalo.
Niekde vo vnúri stále dúfam, že moje doráňané telíčko ešte niekedy bud hriať ľudské nohy.
Už tak dlho som nezacítil na svojej strapatej srsti teplo ľudskej ruky. Deväť životov je mi na nič, modlím sa aby tento už navždy skončil. Za bránou rodinného domu sa rozštekal pes. Srsť sa mi na základe nepodmieneného reflexu naježila. Je to len zvyk. Dnes by som sa veľmi rád ocitol v papuli tej beštie. Pud sebazáchovy dávno stratil svoj podiel. V kontajneri nedaľeko sa prehrabávala akási stará žena. Vyhodila pár konzerv. Prešiel som cez cestu a olízal zvyšky z plechovky. Neokríkla ma, ani po mne nič nehodila. Zdvihol som na ňu pohľad, a mačacími očami som brázdil po jej roztrhanom oblečení. Urobila krok, druhý, tretí... Nepokúšal som sa utiecť. Vyžarovalo z nej niečo dobré. Niečo svetlé. Takto viem povedať, či ste dobrý alebo zlý. Vy si myslíte, že ak dušu nevidno, ostáva skrytá. Naopak. Občas to čo nevidno, je najdôležitejšie. Ani srdce nevidíme.
„Čščščš...“ Volala ma. Sadla si do tureckého sedu na tvrdú, chladnú zem. Pretackal som k nej.
Ponúkla mi kúsok ryby. Nebola najčerstvejšia, to už nie je podstatné. Žalúdok, som mal za tie týždne taký stiahnutý, že ledva vládal prijať kúsok potravy. Rukou sa priblížila k mojej hlave, kde mi chýbali chumáče srsti. Už si ani nepamätám s kým som sa to bil. Možno to boli ľudia.
Uhol som a zacúval. „No tak, neboj sa.“ Pobádala ma. Slabúčko natiahla opäť svoju špinavú dlaň.
Jej dotyk bol teplý a ukludňujúci. V tú noc sa mi splnilo želanie. Odpočíval som pri nej a zohrieval ju. Škrabkala ma za uchom a melancholicky si mrmlala. Začal som priasť. Už som ani neveril, že taký zvuk s môjho hrdla niekedy výjde. Len sa pousmiala.
Ostal som pri nej. Neušiel som. Mesiace sme spolu chodili po uliciach a vyberali miestne koše. Teraz som bol jej najvernejší spoločník. Hovorila mi všetko čo by obyčajný ľudia z jej úst nikdy nepočúvali. Vyhýbali sa jej. Tým pádom aj mne. Vyhovovalo mi to. Teraz som bol jej kocúr.
Po večeroch som jej priadol pri hlave, cez deň robil spoločníka na cestách. Keď som sa pozrel na mačky na vodítkach, pri nohách bohatých paničiek, nezávidel som. Možno majú pravidelnú, čerstvú stravu, válajú sa v kožišinách. To však nie je všetko. Na ulici som sa narodil. Na ulici žijem. A teraz mám Rebecu. Moju Paničku. Zbožňujem ju, nie preto, že ma kŕmi. Preto, že mi dáva pocit domova.
Slnko zapadlo a na oblohe sa začali objavovať hviezdy.
Bude to posledných pár hodín čo budeme spolu. Ona to ešte nevie, ale ja to cítim. Bol som pri nej keď naposledy vydýchla. Vedel som, že smrť prichádza. Som mačka. Do rána kým sa nerozhúkali sirény sanitky, som pri nej ležal.
Čakal som, že sa pohne a pôjdeme ďalej, aj napriek osudu. Sanitár ma odohnal od jej tela silným zadupaním. Odišli a neohliadli sa. Sledoval som ako sa na ceste rozvýril prach a doteraz najkrajšie roky môjho života ubiehajú pred mojimi mačacími očami. Keď sa stratili v dialke, stál som tam a nehýbal sa. Nechcel som sa zmieriť s tým, že opäť budem sám, dobitý, kráčať tmavými uličkami mesta. Moju duša je však vyrovnanejšia než iné. Netvrdím, že strata nebolí, no život žiaľ ide ďalej.

Srsť v okolí papuľky mi začala šedivieť. Bol som starý na to aby si ma niekto vybral. Každý deň keď sa otvorili hlučné dvere útulku som sledoval ako si šťastná rodina vyberá malé mačiatko.
Do môjho osobného väzenia sa cez mreže nikto ani len nenazrel. Ten kto si ma obzeral, väčšinou zažartoval vetou ako „Toho by nepožul ani môj pes,“ a bez mihnutia oka išiel ďalej.
Každý deň som čakal na pocit, že môj koniec už prichádza. Možno mám ešte malú šancu... Nie, nejdem sa presviedčať. Môj Pán, prahom týchto železných dverí nikdy neprejde. Pri každom zotmení som videl odchádzajúcu sanitku.

Ráno ma teplé ruky zdvihli a pritisli k telu. Bol to muž v bielom plášti. Blízko útulku je aj veterinárna stanica. Zrejme ide o pravidelné očkovanie. Pritúlil som sa k nemu. Bol to človek, ktorý pre trochu chlpov na oblečení nestrácal vedomie. V ordinácii ma položil na chladný stôl. Pripomínal mi asfalt v tú noc kedy som čakal koniec. Mal som pravdu. Na stolíku pripravoval vakcínu. Bolo jej však menej, a bola priesvitná. Videl som mihajúce sa bublinky. Zrak som mal čím ďalej slabší, no všimol som si ako sa ku mne blíži. Usmieval sa. Ale nebol to úsmev „čoskoro bude dobre,“ bol to úsmev „prepáč mi to,“. Keď sme prechádzali vstupnou halou bolo tam veľa mačiek a psov. Ich majitelia sa s nimi mazlili a tešili sa s každého olíznutia na tvár. Pozerali sa na mňa pohŕdavo. Na vypelíchaného, starého kocúra. Snažil som sa ich pohľadom privábiť. Bol to zvyk spoza mreží útulku. Vždy keď niekto príde, tvárili sme sa tam ako najlepšie sme vedeli.
Môj mačací úsmev už na nikoho nezaberal. Iba na jednu osobu, ktorú som navždy stratil.
Doktor v bielych, gumených rukaviciach mi natiahol kožu na boku a blížil sa s hrubou injekciou.
Zatvoril som oči. Bol to dobrý človek, cítil som to. Ale dnes má veľmi ťažký deň. Bol som dôvodom ja?
Zamrzol len pár centimetrov odo mňa. Do dverí vošiel mladý muž s malým dievčatkom.
V rukách držali niečo chlpaté a biele. Cítil som s toho nehybného tvora chlad. Bolo mi ľúto čo im musí veterinár oznámiť. Začal slovom: Prepáčte. To už naznačovalo čo ja už dávno viem.
Dievčatko stislo otcovu ruku a po tvári sa jej začali kotúľať slzy. V tom jej zahmlený pohľad spočinul na mne. Nepatrne som zdvihol hlavu. Pustila otca a prišla ku mne. Pohladila ma od hlavy až po chrbát. Moje stuhnuté kosti sa ledva hýbali, ale vládal som sa postaviť. Začal som sa o ňu obtierať a vyjadrovať jej tak moju priazeň. Ľudský dotyk dokáže ublížiť, no dokáže aj utešiť.
Otec ju potiahol za šaty. Dievčatko bojovalo zo všetkých síl aby sa udržalo pri stole, na ktorom som sedel. Napokon jej podľahol a v mojich očiach sa zjavila iškrička nádeje.
Dlho sa rozprával s veterinárom, napkon si zobral nijaké krabičky liekov a mňa položil do rúk svojej dcére. Opatrne si ma vzala do náruče. Vyniesli ma z budovy. Po prvýkrát za nekonečnú dobu som prekročil hranice útulku. Naložili ma do auta. Cesta pod nami bola hrbolatá a auto sa kymácalo. Nič s toho mi nevadilo pokial som ležal pri nej, na jej nohách.
V byte ma uvítala slovami „Sme doma.“ Neveril som vlastný ušiam. Už tak dlho som to slovo nepočul ani naň nemyslel. Bolo to doslova nemožné.
Poriadne som sa najedol z vlastnej misky. Každý večer si pri mne nahlas čítavala rozprávku a vyjadrovala mi pohladením a milým slovom svoju lásku.

Ani deväť životov nie je nekonečných. Dnes viem, že neľutujem ani minútu. Nastáva súmrak a ja pokojne ležím na jej nohách. Už dávno odložila húpacieho koníka a nahradila ho učebnicami.
Jej láska ku mne však neochabla. Vedľa nej pochrapkáva Hope. Fenka vlčiaka z útulku.
Jej meno v preklade znamená Nádej. Ktorú som ja nikdy nestratil. Je pravda, že za tie roky samoty som pozabudol na veselú mačaciu dušu ale čas, ktorý som strávil tu sa nedá nazvať inak ako šťastný.
Cítim, že sa blíži koniec. Posledný krát zapradiem pod jej dotykom, a pomaly zatváram oči.
Keď tu nebudem, nechcem aby plakala, chcem aby išla na ulicu a darovala nádej ďalšej opustenej duši. Viečka mi zatemnili zrak. Nepočujem, nevidím... Jediné na čo myslím je, že NIKDY NESTRÁCAJTE NÁDEJ.

Autor: Nathalie /Ja/
"Venované zvieratám na ulici a v útulku. Aby oslovilo každú dušičku, že aj takéto zvieratá si zaslúžia cítiť teplo domova a ľudskú lásku.“
Obrázok používateľa
Lia
Mačka / Kocúr
Mačka / Kocúr


 
Príspevky: 122
Založený: 30.11.2008 17:11
Pohlavie: Nešpecifikované

Reklamy

Re: Mačacia duša

Odoslaťod Misinka 21.4.2009 14:44

:cat44: ešte stále plačem....nádherne napísané....vyjadrujem hlbokú poklonu pred takýmto umením....neviem si predstaviť, koho by takto úžasne napísaný príbeh nechal chladným....ďakujem a želám všetko dobré!!
Obrázok používateľa
Misinka
Mačka / Kocúr
Mačka / Kocúr


 
Príspevky: 81
Založený: 29.9.2008 13:04
Bydlisko: Trnava
Pohlavie: Žena
Počet mačiek: 1
Skutočné meno: Miriam Chrvalová

Reklamy

Re: Mačacia duša

Odoslaťod Lia 21.4.2009 19:01

Ďakujem, taktiež želám len to najlepšie, aj tvojim miláčikom. Som veľmi rada, že ťa príbeh oslovil a dúfam, že nie jedinú. Bolo veľmi ťažké vžiť sa do duše a mysle mačky. Sú to veľmi vznešené a múdre stvorenia. Týmto príbehom som hlavne chcela povedať, že aj takéto zvieratá si zaslúžia pozornosť a nie pohŕdanie, že aj oni MAJÚ DUŠU. Ale každý si samozrejme vyvodil svoj záver. Moja mama keď si to prečítala tak povedala; "Bolo to skvelé :cerveny: , malo to zápletku, že si človek naozaj myslí, že je koniec a predsa len... Naozaj to potvrdilo, že nádej umiera posledná." Ešte raz ďakujem!
Kludne pridajte aj ostatný svoje názory, uvítam akékoľvek.
Obrázok používateľa
Lia
Mačka / Kocúr
Mačka / Kocúr


 
Príspevky: 122
Založený: 30.11.2008 17:11
Pohlavie: Nešpecifikované

Reklamy

Re: Mačacia duša

Odoslaťod Domca 29.8.2010 14:37

je to nádherne napísané, tiež som sa nemohla ubrániť slzám... :cat44: keby takto rozmýšľalo viacero ľudí, hneď by bolo na svete o trošku lepšie... nevadilo by ak by som odkaz na tento príbeh zverejnila na FB?
Falinka - prvá mňaudáma
Obrázok používateľa
Domca
Pozorovateľ
Pozorovateľ


 
Príspevky: 13
Založený: 4.1.2009 14:20
Bydlisko: Trenčín
Pohlavie: Žena

Reklamy

Re: Mačacia duša

Odoslaťod Verča 11.3.2012 14:31

Nič krajšie som doteraz nečítala. je to niečo úžasné a dohnalo ma to k slzám. Fakt, skutočné umenie, klobúk dole :-)
Kúpiť si zvieratko je jediný spôsob, ako za peniaze získať lásku
Obrázok používateľa
Verča
šelma
šelma


 
Príspevky: 171
Založený: 13.7.2011 0:20
Pohlavie: Žena
Počet mačiek: 1

Reklamy

Re: Mačacia duša

Odoslaťod Meegem 2.6.2014 13:33

Lia - úžasné klobúk dole pred tebou :-)
Obrázok používateľa
Meegem
šelma
šelma


 
Príspevky: 218
Založený: 21.2.2014 15:31
Pohlavie: Žena
Počet mačiek: 5

Reklamy



  • Reklamy

Naspäť na Napísali o mačkách

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.

  • Reklamy
fb
cron